ČASOPIS EVANJELICKÉHO A.V. CIRKEVNÉHO ZBORU V HORNÝCH ZELENICIACH ROČNÍK XVII

Úroveň nášho života je vo veľkej miere závislá od hodnôt, ktoré vyznávame a preferujeme. Preto je vždy na mieste otázka, aké hodnoty ako jednotlivec, rodina, spoločnosť uznávame? Na čom nám záleží? Aký je náš hodnotový rebríček? Ktorá hodnota prevyšuje ktorú? Tieto otázky je dôležité nielen si položiť, ale tiež na ne odpovedať. Pre mnohých ľudí v dnešnej dobe majú peniaze vysokú hodnotu. Bez peňazí sa v dnešnej dobe a spoločnosti nedá žiť. A tak robíme všetko preto, aby sme ich získali, zarobili, hospodárili s pozitívnym výsledkom. V skutočnosti sú peniaze len papiere, ktorým my ľudia dávame hodnotu. Dobre o tom vedia napr. naši priatelia zo Srbska. V dôsledku občianskej vojny zažili infláciu, v ktorej spoznali relatívnosť hodnoty peňazí ako platidla. Vlastnili bankovky v miliónových cifrách, no nedokázali si za ne kúpiť peceň chleba. No nemusíme myslieť len na vojnu a infláciu. Snažíme sa zarábať, aby sme dokázali zabezpečiť rodiny, poplatiť výdavky, splatiť hypotéky. Navyše chceme uspokojiť potreby našich detí, životného partnera, ísť na dovolenku.... Z tohto dôvodu ťaháme nadčasy, ponocujeme, veď si musíme udržať prácu, a tak v „bezmocnosti“ zavesíme dieťaťu kľúčik na krk, nech sa postará o seba samé. Keď nás však prikvačí nevyliečiteľná choroba, alebo nejaké vážne ohrozenie života rodinného príslušníka, zrazu zistíme, že peniaze nie sú až tak dôležitá hodnota. Sme ochotní ich

ČÍSLO 2

JÚN 2014

minúť, len aby sme boli opäť zdraví, aby naše dieťa bolo zdravé, veselé, životný partner, či rodič mohli opäť žiť, normálne fungovať. Vtedy sme ochotní pripustiť, že život človeka je viac ako peniaze, viac ako práca, viac ako mnohé zbytočnosti, na ktorých sme lipli, na ktoré sme utrácali. Tak ako sme zvyknutí konať v súkromí, správame sa aj v cirkevných zboroch. Existujú dva extrémy. Jeden z nich je zanedbávanie, nestaranie sa o správu zvereného majetku. Nevie sa nájsť človek, ľudia, ktorí by si správu majetku zobrali za svoje. Druhý extrém je úzkoprsá starostlivosť o majetok, kde sa všetko točí iba okolo peňazí a hmotných statkov a zabúda sa na to, čo je hlavným poslaním cirkevného zboru. V jednom cirkevnom zbore bol nedávno odsúdený kompetentný človek, pretože ako štatutár podľa žalobcov, finančnými operáciami nedostatočne zhodnotil majetok cirkevného zboru. Štatutár na svoju obhajobu prezentoval hospodársky pozitívny výsledok, no predovšetkým rozmach a rozvoj novovzniknutého cirkevného zboru, ktorý vďaka rozumným majetkovým operáciám začal kvalitnejšie fungovať, ba dokonca rásť. Kompetentné orgány ho napriek tomu odsúdili. Na mieste sú otázky. K čomu nám majú slúžiť peniaze, za akým účelom je nám majetok zverený do správy? V slove Božom nachádzame jednoznačnú odpoveď. Hmotné prostriedky a je jedno, či hovoríme o jednotlivcovi, rodine, či cirkevnom zbore, tu nie sú na to, aby sme k nim uväzovali svoje srdcia. V takomto prípade ich

zneužívame. Božie slovo nad nami vyslovuje varovné „Beda“!

má slúžiť k zachovaniu našich životov a na pomoc blížnym. Ako prostriedkom na podporu a ochranu zdravia, života, teda v prospech blížnych, človeka a na budovanie Božieho kráľovstva. Ak takto hospodárime, tak správne narábame s hrivnami, ktoré nám boli zverené. Výsledkom takéhoto konania je, že sa rozmnožuje dobrotivosť a vďačnosť voči Pánu Bohu. Šafárenie týmto spôsobom v cirkevnom zbore spôsobuje, že vďaka vhodným podmienkam v cirkevných zboroch si tam ľudia nachádzajú svoj domov a duchovne rastú.

Aj keď sa poväčšine musíme pričiniť o nadobudnutie a zhodnocovanie majetku, vždy platí, že je nám požičaný, zverený do správy od Pána Boha, aby sme s ním rozumne šafárili. V Biblii nachádzame slová: Človek si nič nemôže vziať, ak nie mu je dané z neba. Ján 3:27 Z tohto uhla pohľadu by som peniaze, majetok teda všetko hmotné čo máme a môžeme vlastniť, prirovnala k vlaku. Vlak môže stáť na stanici, môže byť odstavený a chátrať, alebo naopak môže byť luxusne vybavený. No len vtedy plní skutočný účel svojho poslania, keď prepravuje vzácny obsah vagóna.

Našou najvyššou prioritou, hodnotou ľudskej existencie je život v láske, ktorá sa podriaďuje v poslušnosti Pánu Bohu, Božiemu Slovu tak, ako to hovorí aj Božie slovo.

Pri daroch, ktoré sú nám dané do správy, platí podobné. Nič z nich si do kráľovstva Božieho ani do „pekla“ nezoberieme. Rozumne ich preto využívajme tu na zemi ako múdri šafári, pretože Pán Boh sa bude pýtať ako sme zhodnotili dary, ktoré nám on požičal. Takýmto spôsobom sa budeme stávať slobodnejšími od lakomstva, sebectva, ktoré nám neraz bránia deliť sa s ľuďmi v núdzi a vidieť skutočné hodnoty. Majetok nám

Za dobré sa treba odvďačiť dobrým.



Veď ani

Hľadal som vieru a nenachádzal som. Hľadal som Boha a nenachádzal som. Hľadal som blížneho a našiel som všetkých troch.



Ak Ti bude niekedy ťažko, vždy si pamätaj... Viera neurobí to, že budeš schopný vyhnúť sa problémom. Viera Ti pomôže nad nimi zvíťaziť.



Nepokúšaj sa robiť všetko. Rob len to, čo od Teba chce Boh. (Laub)

nevídalo, ani

neslýchalo, ani do

človeka nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho 1Kor 2,9 2

.

Začiatok mája bol pre nás náročný. Od 30. apríla sme hostili našich vzácnych hostí z partnerského cirkevného zboru zo Šídu, Bingule, Višnjičeva a Bijeljiny. Po jedenástich hodinách cestovania sme sa s nimi zvítali na pôde nášho cirkevného zboru a snažili sme sa pre nich vytvoriť čo najprijateľnejšie prostredie, kde sa budú cítiť príjemne. To, že sa nám to podarilo, bolo vidno na ich tvárach a spokojnosti. Počas ďalších štyroch dní sme spolu strávili spoločný čas spoznávaním nášho krásneho Slovenska, utužovaním dobrých vzťahov a prehlbovaním duchovných koreňov. Program sme mali bohatý až vyčerpávajúci, no napriek zdravotným potiažam a osobným potrebám, sme vnímali, ako nám Pán Boh pomáha prekonávať naše slabosti. Toto putujúce spoločenstvo kresťanov bolo k sebe tak tolerantné a láskavé, že bolo radosťou zotrvávať v ňom. V mene zborového presbyterstva ďakujeme všetkým, ktorí sa pričinili o toto prekrásne podujatie organizačne, finančným príspevkom, materiálnou pomocou, alebo akoukoľvek službou. Ďakujeme Vám. Oslovila som niekoľkých ľudí, ktorí sa zúčastňovali tohto putovania, aby vydali svedectvo o tom, čo Pán Boh korunoval úspechom. Lenka Vargová z Horných Zeleníc, Marta Martinyová a Miloš Repka z Pastuchova napísali toto:

Návšteva našich priateľov zo Srbska LV: Krásne dni s priateľmi. Nadišiel dlho očakávaný deň a príchod bratov a sestier zo Srbska. Bolo nám dané znovu sa vidieť, rozprávať sa a prežiť pár spoločných dní. Privítalo nás krásne slnečné ráno 1.máj a my sme spoločne išli spoznávať krásy Slovenska. Trenčín bol prvé mesto na našom dlhom zozname. Duchovne posilnení Božím slovom, piesňami a modlitbou sme si vychutnávali prehliadku hradu, plavbu loďou po Váhu, krásne počasie a milých ľudí, s ktorými sme sa mali o čom rozprávať. MM: Aj v Pastuchove mali niektoré rodiny tú česť privítať hostí zo Srbska. Boli to rodiny: Kožáková, Repková, Mišutová a Martínyová. Veľmi sme sa na hostí tešili, pretože s niektorými sa poznáme už od roku 2007 z prvej návštevy Srbska. Zelenickí a Siladickí cirkevníci pripravili pre hostí zaujímavý program. Aj ja som strávila pár dni s nimi na výletoch. MR: V Trenčíne sme absolvovali plavbu loďou po rieke Váh. Pri tejto plavbe zazneli aj poznámky, či sa vôbec dá plaviť po našom malom Váhu?! Plavba skončila úspešne! Po nej sme odišli na dobrý obed, po ňom sme pokračovali do centra Trenčína. Tu sme sa rozdelili na zdatných a menej zdatných. Zdatní odišli na prehliadku hradu Trenčín a menej zdatní zostali na trenčianskom námestí, kde koncertovala folklórna skupina a zároveň si naši priatelia prezreli aj tradičný trenčiansky jarmok. LV: Ďalší deň sme zamierili do historického mesta Modra. My Slováci vieme, čím je mesto preslávené. A tak sme načreli do histórie evanjelikov v Modre. Zástupcovia cirkevného zboru nás nielen vrelo privítali, pútavým spôsobom nám priblížili dejiny Modranského cirkevného zboru a Modranského evanjelického sirotinca.

3

Po prehliadke výstavy o sirotinci v nemeckom evanjelickom kostole, o ktorý sa stará Evanjelický cirkevný zbor v Modre, nás pozvali do zborovej miestnosti na pohostenie a degustáciu vína. Musíme uznať, že majú dobré víno. Ďakujeme im za to. Modra nám odhalila aj históriu hrnčiarskeho a keramikárskeho remesla v diele zaslúžilého národného umelca Ignáca Bizmayera, ktorý sa pred nedávnom dožil 90 rokov, vo výstave Živé remeslo hrnčiarske. Naši hostia plní prekrásnych dojmov a obdivu so zážitkov v Modre ako čerešničku na torte mali možnosť vidieť výstavu o Ľudovítovi Šťúrovi, našej veľkej osobnosti Slovákov. MR: Dozvedeli sme sa o jeho živote a dielach, ktoré napísal práve v Modre. Za Rakúsko-Uhorska bol prenasledovaný a musel sa skrývať. Za jeho chytenie bola vypísaná aj odmena. Neskôr sa vrátil opäť do Modry. Mal veľkú vášeň: príroda a poľovníctvo. No však táto jeho vášeň ho pripravila o život. Nešťastnou náhodou sa postrelil a na následky zranenia a šarlatánskeho liečenia zomrel. Pochovaný je v Modre. LV: Ďalšia zastávka bol hrad Devín. Prechádzky po ňom, dobrý sprievodcovský výklad histórie, sútok riek Moravy a Dunaja, to všetko v nás v nás burcovalo národnú hrdosť, vďačnosť a radosť. MR: Po vydarenom výlete sme sa vrátili do Siladíc k spoločnej večeri. Po nej sme si pozreli divadelné predstavenie ochotníkov z Lukáčoviec - Ženský zákon Jozefa Gregora Tajovského. MM: V sobotu ráno veľmi pršalo, ale to nás neodradilo od pripraveného programu. LV: Kráľovské mesto Skalica nás privítalo už prívetivejšou tvárou. Chladno bolo stále, ale už nepršalo. Navštívili sme starý mlyn MR: dozvedeli sme sa o jeho histórii a histórii hasičov v Skalici. LV: Naši hostia sa cítili ako doma. Pripomenulo im to ich domovinu, kde majú podobné mlyny. Na konci výstavy nás však čakalo prekvapenie v podobe prehliadky krásnych veteránov, na ktorých sa nám pásli oči. Keď sme stáli pred Rotundou sv. Juraja, mali sme mesto Skalica ako na dlani. Z úst sprievodcu nás zaskočila informácia, že v Skalici sú kostoly, ku ktorým sa nehlási žiadna cirkev, a tak neboli reštitučne vrátené. Mesto ich používa na spoločenské účely ako koncertnú sieň a na rôzne kultúrne podujatia. Nakrátko sme sa zastavili v dome Pánovom. Aj tu nás milo privítali brat dozorca s bratom poddozorcom, nakoľko brat farár bol odcestovaný v zahraničí. Oboznámili nás s aktivitami cirkevného zboru, históriou a po duchovnom zamyslení pripravenom od sestry farárky Oliny Kolárovej nás pozvali 4

k prestretému stolu. V zborovej miestnosti nás čakalo srdečné prijatie a teplý chutný obed. Cítili sme sa tam príjemne. Vďaka aj za pohostenie. Po obede sme išli na prieskum Skalice, aby sme našli tie miesta, o ktorých nám bolo hovorené a na ktoré sme boli zvedaví. Zo Skalice sme išli na služby Božie na Košariská, ktoré sa konali v rámci spomienkovej slávnosti na veľkého Slováka - Milana Rastislava Štefánika. O tom, čo urobil, čo dokázal, sa naši hostia mohli podrobne dozvedieť z výstavy a prehliadky jeho múzea. Bolo to pre nich vzácne, pretože ich Slovenský dom v Šíde nesie pomenovanie práve po Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. MM: Na službách Božích kázal gen. biskup Miloš Klátik. Zo služieb Božích sme odchádzali s teplom na duši, ale vonku bolo veľmi chladno. Rodiny Michala Repku zo Siladíc a Osuská z Leopoldova sa postarali o to, aby nám bolo teplo aj na tele. Priniesli nám pulóvre, bundy, mikiny, a tak nám bolo teplejšie. LV: Slávnosti vrcholili na Bradle. Bola veľká zima, všetci sme boli premrznutí, no zažiť atmosféru zapaľovania vatier a vypočuť si príhovory, nám stáli aj za tú zimu. Bol večer, domov sme odchádzali vďační, hrdí a s neopakovateľnými dojmami. Nedeľa bol náš posledný deň, ktorý sme mohli tráviť spolu s návštevou zo Srbska. MM: Boli sme spolu s ostatnými hosťami zo Srbska na službách Božích v Pastuchove. V našej rodine sme hostili pani Blaženku z Bingule, s ktorou sa poznáme už 7 rokov. Je to veľmi milá, skromná pani, ktorá vedie v Binguli oltárny krúžok žien. Každý večer, nezáležalo v ktorú hodinu sme sa vrátili z výletu, otvorila poznámkový zošit a písala zážitky zo dňa, aby mohla porozprávať dojmy bratom a sestrám, ktorí u nás neboli. Naša p. farárka privítala hostí a prihovorila sa im. Aj pani Blaženka sa tiež prihovorila našim cirkevníkom pozdravom a básňou a odovzdala nám upomienkový darček. Aj my sme poslali deťom do Srbska obrázkovú detskú Bibliu. MR: Naši hostia obedovali v rodinách svojich hostiteľov. MM: Po obede sme sa v našej domácnosti stretli s niektorými hosťami a tiež našimi cirkevníkmi a príjemne sme sa porozprávali. MR: Vo večerných hodinách sme všetci odišli do Horných Zeleníc, kde sme navštívili miestnu pamätnú izbu. MM: Večer sme sa zúčastnili v Horných Zeleniciach na spoločnej večery spojenej s tancom, kde sme sa všetci dobre cítili. MR: Zabávali sme sa pri hudbe a tanci do neskorých večerných hodín... LV: Bola to pekná bodka za všetkými tými programom bohato naplnenými dňami. Aj my ako spevokol Ratolesť sme malou troškou potešili našich hostí . MM: V pondelok ráno sme sa lúčili so slzami v očiach a boli sme si blízke 5

ako sestry. Večer o 10. hod už volala p. Blaženka zo Srbska, ešte raz za všetko ďakovala, veľmi sa jej páčila naša vlasť, milí a srdeční ľudia a nakoniec mi povedala „Marta, ani by som nemohla zaspať pokým Ti nepoviem dobrú noc a ďakujem.“ O týždeň telefonovala znovu a takto sa mi vyznala „Mala som zvláštny pocit pri srdci, keď sme večer stáli na Bradle a začali hrať a spievať slovenskú hymnu, aké mám šťastie, že som mohla navštíviť vlasť mojich predkov a koľkí ľudia z nášho kraja sa toho ani nedožili, aby mohli navštíviť svoju dávnu domovinu.“ To sú moje zážitky a dojmy z návštevy našich srbských priateľov. LV: Tie dni utiekli ako voda a už sme sa lúčili, ale spomienky a priateľstvá zostanú v nás všetkých. Lenka Vargová MM: Touto cestou chceme poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili, aby sa Srbskí hostia u nás cítili dobre.

Dnes nahliadneme do života najstaršej obyvateľky Siladíc, sestry Anny Šimonákovej, ktorá sa z Božej milosti v júli minulého roku dožila 97 rokov.

že ide na pohreb svojej matky, no keď prišiel domov, zistil, že mu zomrela manželka a doma mu zostali dve malé polosiroty. Ja som mala tri roky, moja sestra Katarína

Keď som prišla k nim na návštevu, čakala ma čiperná, vtipná staršia dáma, ktorá číta bez okuliarov, vo svojich 90. rokoch jazdila ešte na bicykli a nerada sa fotografuje. Spolu s jej dcérou Emíliou Hopockou, sme všetky tri strávili pekné chvíle spomínaním na staré časy. V príjemnej atmosfére, pri stole v obývačke u najstaršej občianky Siladíc vznikol tento rozhovor: Pani Šimonáková porozprávajte nám o svojom živote, prosím: „Keď som mala tri roky zomrela mi mama. Otec bol v tom čase na talianskom fronte. Telegramom sa dozvedel, že sa má vrátiť domov na pohreb. Dostal priepustku na dva týždne v domnení, mala päť a pol roka.“ upresňuje pani Šimonáková a pokračuje v rozprávaní. „Čoskoro sa mal vrátiť na vojnu a tak mu nič iné neostávalo, len v priebehu 2 týždňov nielen pochovať manželku ale sa aj druhý krát oženiť. Paradoxom bolo, že vojna sa medzičasom skončila a otec sa už nemusel vrátiť na front. Naša nová mama bola na nás veľmi dobrá, pekne sa o nás starala a bola nám naozaj mamou, do rodiny nám časom pribudla ešte sestra Elena a brat Martin.“

o deti a robila spoločnosť domácej panej, nakoľko jej manžel bol často na cestách. Následne, po určitom čase, som sa vrátila domov, lebo bolo treba pomôcť. Robila som na družstve a potom v škôlke, kde sme boli výborný kolektív.“ Mali ste dobrého manžela? “Áno, mala. Boli sme spolu 53 rokov, kým v roku 1995 nezomrel. Za ten čas sme spolu zažili veľa vecí: dobrých aj zlých, smutných aj veselých... Spoznali sme sa na jednej tancovačke tu v Siladiciach a do roka sme sa vzali. Manžel pochádzal z Horných Zeleníc a bol odborný učiteľ, neskôr zakladal stredné odborné učilištia po celom Slovensku. Zo začiatku chodil sám a neskôr som s ním cestovala spolu s našou malou dcérkou. Takto sme „kočovali“, až kým sa nám nenarodil syn.

A čo bolo ďalej? „Do školy som chodila len tu v Siladiciach, vyučoval ma pán učiteľ Bada. Keď som mala 18 rokov išla som do služby do Bratislavy. Najskôr k pekárom, kde som ráno roznášala pečivo, a potom som neskôr prešla do inej rodiny. Bola to rodina bankového úradníka, starala som sa u nich 6

To sme sa vrátili všetci spolu späť do Siladíc a bývali vedľa rímskokatolíckeho kostola v škole. Tam bolo kopec zábavy, lebo manžel režíroval divadelné hry s ochotníkmi, ktoré sa následne v škole hrali. Skúšalo sa všade: v škole, u nás doma a o vtipy nebola núdza.“

o paličke, ale robím to každý deň a sem tam vytrhávam burinu zo záhonov, ale zato ma vždy dcéra hreší.“ (smiech) Za čo ste Bohu vďačná? „Nikdy v živote by som nepovedala, že sa dožijem tak veľa rokov (smiech). Som Bohu vďačná za zdravie a svoju rodinu.

Ako ste prežili 2. svetovú vojnu? „Bolo to zlé obdobie. Bolo málo jedla a ľudia sa báli čo bude ďalej. Keď front prechádzal cez územie, do ktorého spadali aj Siladice, boli asi dva týždne, keď sme spávali v pivnici, pretože na druhej strane Váhu boli umiestnené tanky a hrozilo, že budú ostreľovať aj našu dedinu. Vďaka Bohu sa nič také nestalo. V tom istom čase, keď sme pre istotu spávali v pivnici, stúpla aj spodná voda na Váhu, v pivnici bola spodná voda, a tak sme museli dať na podlahu fošne a až na ne provizórne postele. A mali sme aj spoločnosť žaby čo sa nám do tej spodnej vody nasťahovali. Odvtedy sa ich bojím.“ (smiech)

Spomínam si na jednu udalosť, ktorú zažila moja mama: Na druhej strane Váhu sme mali vinohrad, tak ako väčšina z tejto dediny. Mama si zobrala loďku „čajku“, aby sa previezla na druhú stranu Váhu, lenže žŕdka, ktorou sa odpichovala, sa jej vyšmykla z ruky. Loďka sa prevrátila a ona padla do Váhu. Podarilo sa jej chytiť “čajky“, vďaka čomu sa neutopila, pretože v tom čase bola veľká a silná voda vo Váhu. Voda ju unášala až k Varašúru, kde jej pomohli z vody a to len vďaka tomu, že ju počuli spievať pieseň. Bola to pieseň z kancionála č. 568. Pamätám si to, lebo mama často po tejto udalosti hovorievala: „ Pán Boh mi pomohol, Pán Boh držal nado mnou ochrannú ruku!“ A ja som si to od nej osvojila a zobrala za svoje a tým aj žijem a verím, že keby nie tejto ochrannej ruky, tak už som tu párkrát nemusela byť.“ (smiech)

Keď sa pozriete späť, ako by ste hodnotili svoj život? „Nie vždy bol život ľahký, bolo veľa ťažkých aj smutných chvíľ a aj krívd bolo.... ale načo spomínať to, čo bolo? Pán Boh ma obdaril dôverou v neho, vždy som v neho verila a spoliehala sa na jeho vedenie. „Pán Boh dal, Pán Boh vzal. Nech je požehnané jeho meno.“ U nás sa aj v najťažších chvíľach žilo v pokoji. Čo sme mali, to sme si dovolili, a čo sme nemali, uskromnili sme sa. Zažili sme všetko možné, ale teraz, v mojom veku, už sa nevraciam k týmto veciam. Teším sa z každého dňa, ktorý ešte mám, teším sa z návštev, čo nás prídu pozrieť, zo záhrady, kde sa môžem každý deň „pošpacírovať“, aj keď už ťažšie

A pani Šimonáková si zaspomínala nato, ako jej ako dieťaťu horeli vlasy, ako na Hody keď mala 70 rokov padla do pivnice a škaredo si dolámala rebrá.... a toto rozprávanie ukončila tak, že naozaj musí nad ňou bdieť anjel strážny. (poznámka redakcie vyššie spomínaná pieseň z kancionála č 568 má tieto slová: uvádzame prvé štyri verše: 1, Jezu, přispěj k spomožení, Přispej, Pane, v mém soužení, Neb já smutný nevím nikam, Krom k Tobě se sám utíkám, Bože, Bože můj. 2, Aj, již v tomto marném světě Rozmohla sa všeliká zlost, Rozmohla se i neprávost, Zahynula spravedlnost, Bože, Bože můj. 3, Ó Pane, kam mám já jíti? Aneb k komu sa utéci? Kromě k Tebe, milý Pane, Kterýž jsi sám umřel za mne, Bože, Bože můj. 4, Uslyš, Pane, mé modlitby, Přijmiž i hlas žalostivý, Kterýž já nyní vylévám A za milost pilně žádám, Bože, Bože můj. Pri našom rozhovore bola aj dcéra Emília Hopocká, preto som sa jej spýtala, ako by charakterizovala svoju mamu? Mama je veľmi dobrý človek, prežila si svoje, ale napriek tomu je

7

optimistom a má pokojamilovnú povahu. Dá sa nahovoriť na každú srandu. S mojím manželom sa skoro každý deň za niečo naťahujú, a tak sa udržiava v dobrej psychickej kondícii (smiech). Je veľmi spoločenská, má rada návštevy, rada číta a pozerá fotky ale je aj veľmi tvrdohlavá a nechce sa fotografovať – a z toho vzniká veľa humorných situácii. Avšak máme aj veľa pekných fotografií, ktoré ale musí vždy patrične okomentovať.

Vždy mi povedia: „Tie tvoje sú dobré, ale nie tak dobré ako od babičky.“ (smiech) My si bežne robievame rôzne tradičné jedná ako sú opatance, gance, kašu z jačmenných krúpov. To som sa naučila od mojej mamy, ale aj od starej babky Horváthovej. Kedysi bola Fazuľa s ryžou „panské jedlo“ a dnes to už málokto robí. Ale skúšame aj nové veci a čo nám chutí, zaradíme do svojho jedálnička. A keď je sezóna, tak využívame veci z našej záhrady. Ja rada pečiem a skúšam nové recepty. Takže u nás je skoro stále niečo domáce napečené v špajzi.

Pani Hopocká, viem o vás, že ste dobrá kuchárka. To máte po svojej mame? U nás ešte aj teraz lokše, halušky a fazuľovú polievku robí stále babička. Neviem ako to robí, ale tie jej sú iné a aj keď prídu dcéry, tak hneď spoznajú, kto ich robil.

Ďakujem za rozhovor a prajem ešte veľa zdravia a Božieho požehnania.

slovenských rodín. Už v r. 1897 patrili k šídskej ev. a. v. cirkvi a od r. 1930 mali svoju modlitebňu a jeden zvon. Vo Višnjičeve je najznámejší Kajakársky klub Filipa Višnjiča, z ktorého vyrástli mnohí kajakoví reprezentanti. Obyvatelia sa zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom, hoci aj Bosutské lesy významne prispievajú k fungovaniu podniku Šumska sekcija, ktorý poskytuje mnohým obyvateľom tejto osady živobytie.

Evakuácia Višnjičeva V máji 2014 postihli záplavy nielen východné Slovensko, ale aj Balkán. Povodne na Balkáne patrili k najväčším povodniam na území Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Srbska od konca 19. storočia. Zaplavené bolo územie, na ktorom žije 1,6-2,15 milionov ľudí.

Počas tohoročných povodní bolo Višnjičevo vysťahované, rozkopali okolité polia, ale obyvateľom zachránili suché domy. Väčšina z nich, kým boli vysťahovaní, našli prístrešie práve v Šíde a v Binguli, lebo tu majú najviac rodákov a známych... „V niektorých našich domácnostiach sme mali na neurčitú dobu aj 8 alebo aj viac hostí... tak sme robili zbierku v zbore - potraviny a potreby do kúpeľne do tých domov, kde naši cirkevníci mali ubytovaného niekoho, alebo do tých domov, čo možno domácich ani nepoznáme, ale kde sme po zmapovaní situácie zistili, že sú ubytovaní naši cirkevníci z Višnjičeva... Na fare sme robili kluby pre deti, aby sme trochu animovali tých malých, čo museli bežať z domu a nevedeli po celé dni čo so sebou, chystali sme im tu aj jedlo....“ Takto opisovala situáciu pani farárka Olina Kolárová. 26. 5. sa už Višnjievčania mohli vrátiť domov...

Povodne si vyžiadali 44 obetí. Zaplavené boli aj mestá Bijeljina a Višnjičevo, odkiaľ pochádzajú naši priatelia z partnerského cirkevného zboru. Ocitli sa zoči-voči ničiacej sile.

Dedinka Višnjičevo patrí do sriemskej obce Šíd a leží vedľa rieky Bosut. Vôkol nej sa rozprestierajú Bosutské lesy. V dejinách sa toto osídlenie spomína už v roku 1275 pod názvom Gerekmezey. V roku 1935 ju premenovali na Višnjičevo. Je to prevažne srbská dedina. V súčasnosti tam žije asi 30

8

Správy z Bosny a Hercegoviny:

Sembérie Juraj Jánošík – Bijeljina“, keďže takýto spôsob registrovania bol omnoho jednoduchší, ako keby to robili ako cirkev. Od vtedy sa aj ich činnosť, ktorá dovtedy bola orientovaná len na samotné cirkevno-duchovné obrady a stretnutia, rozšírila a už majú za sebou aj organizovanie slovenských jazykových kurzov, etnografických výstav, tanečných a speváckych kurzov, zakúpené majú kroje, úspešne prezentovali svoj národ na rôznych podujatiach v krajine, privítali slovenské kultúrnoumelecké súbory na svoju oslavu Dňa Slovákov Bijeljiny ... a predovšetkým nepretržite pestujú duchovno-náboženský život. Pred 5 rokmi si za pomoci lokálnej samosprávy, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predovšetkým vlastnou snahou postavili kostol so zasadačkou a kanceláriou pre potreby zboru a združenia (namiesto staručkej schátranej budovy, v ktorej sa pred tým od roku 64 schádzali ku bohoslužbám).

Kritická situácia je v Bosne a Hercegovine. Z mesta Bijeljina na severovýchode Bosny muselo byť evakuovaných 10 tisíc ľudí pred rozvodnenou Sávou, ktorá sa dostala cez protipovodňové zábrany. Mesto Bijeljina je piate najväčšie mesto v Bosne a Hercegovine má rozlohu 733,85 km2 v nadmorskej výške 90 m n.m. s počtom obyvateľov 114.600. Bijeljina sa nachádza 6 km od srbských hraníc a 40 km od hraníc s Chorvátskom. Nie je to tak dávno, čo si toto mesto zakúsilo, kam až siaha ľudská zloba a nenávisť. V roku 1991 vyhlásili Srbi Bijeljinu za súčasť Srbskej autonómnej oblasti. V roku 1992 sa obyvatelia v referende vyjadrili za nezávislosť Bosny a Hercegoviny, pričom srbská časť obyvateľstva toto referendum a jeho výsledky bojkotovala, a potom nasledovali etnické čistky... Bijeljina bola jedným z prvých miest, ktoré prežilo besnenie Zla v podobe masakru hlavne moslimského obyvateľstva, kedy v priebehu apríla 1992 bolo zabitých viac ako 1.000 Bijeljinčanov. Mnoho nesrbských obyvateľov bolo zavlečených do koncentračných táborov (áno, aj v nedávnej minulosti existovali takéto zariadenia!)...

Po posledných katastrofálnych povodniach v Srbsku a Bosne a Hercegovine je tento náš zbor jediný evanjelický a.v. zbor, ktorého členovia sú priamo zasiahnutí a utrpeli škody od vody. Mesto Bijeljina sa nachádza v severovýchodnej BiH medzi riekami Sávou a Drinou v teréne, ktorý je popretkávaný sieťou kanálov a malých lokálnych riečok... tieto vodné toky nedokázali vo svojich korytách odviesť všetku vodu z obrovského cyklónu Tamara a spôsobili záplavy. V meste Bijeljina, keď ide o našich cirkevníkov žijúcich v tomto meste zostal suchý len kostol a tri slovenské domy, ktoré sa nachádzajú v jeho blízkosti, (ale aj členovia týchto poľnohospodárskych domácností utrpeli škodu na poliach, kde sú poľnohospodárske kultúry, ktoré pestovali v tomto roku stále pod jazerom špinavej zapáchajúcej vody) a všetky ostatné slovenské domy boli viac alebo menej zaplavené, voda navlhčila základy domov a steny tú vlhkosť pijú vyššie a spôsobuje to poškodenia vo vnútri, u niekoho domov to starých, zo slabého materiálu, kde je narušená až stabilita domov; u mnohých vnikla aj do domov a poškodila podlahy, nábytok, stroje, steny. Voda priniesla do dvorov a domov nečistotu a nákazu, zničila úplne úrodu na poliach a v záhradách. Všetko, čo bolo aspoň na niekoľko hodín pokryté tou špinavou vodou, alebo ktorého

Dnes sú obyvatelia mesta skúšaní opäť, tento krát prírodnou katastrofou. Správy od sestry farárky (2.6.2014) Slovenský evanjelický a.v. cirkevný filiálny zbor v Bijeljine patrí ku Slovenskému evanjelickému a.v. cirkevnému zboru Šíd a tak po cirkevnej stránke ku Slovenskej ev. a.v. cirkvi v Srbsku. Keďže sa po rozpade Juhoslávie ocitli ako jediná evanjelická skupina v krajine Bosna i Hercegovina (BiH), zaregistrovali sa tam pod meno „Združenie Slovákov 9

korene pili z tej vody, je nepoužiteľné, lebo je ohrozuje zdravie ľudí a zvierat...

cibuľou, kapustou, paprikou – suchú púšť... z Tuzlanskej strany sú polia jazerami... 3. V kostole nás čakajú naši. 4. Naši cirkevníci priniesli so sebou aj fotografie svojich domov, ktoré hovoria dosť, ale aj ich slová vyjadrujú (polo)zúfalstvo. Domy a všetko v nich – poškodené ( s výnimkou troch domácností); polia a záhrady so všetkou úrodou na celý rok nepoužiteľné. Niekoľko dní boli bez elektriny, tak aj to čo mali v mrazničkách už nemajú. Kupujú si len to, o čom si myslia že je čisté – ryžu, cestoviny, no iné, napr. mäso a výrobky z neho, sa neodvážia kupovať, lebo nevedia, akého je pôvodu, či nie je zo zatopeného a pod.; zdravé zeleniny sú raritou... (Dnes a zajtra zbierame zeleniny v našich štyroch slovenských dedinách okolo Šídu – Šíd, Bingula, Erdevík a Ljuba a v stredu im to odvezieme – už máme v záhradách zemiaky, hrach, cibuľu, mrkvu, kapustu, šalát a pod.)... všetko treba čistiť, dezinfikovať, vysúšať a mnoho toho kupovať nové... stále nemajú pitnú vodu... 5. Vysvetlila som im o Vás a o Vašej ochote pomôcť im. Vysvetlila som im, že by ste najradšej pomohli v tom, čo im je najpotrebnejšie... sú vďační za hoci aký druh pomoci, cez čistiace a dezinfekčné prostriedky, cez potraviny a potreby do domácnosti, hoci čo, všetko dobre pomôže... ALE menovali jednu vec: existuje vraj akýsi odvlhčovač vzduchu, stroj, ktorý keď je lepší a silnejší, tak dokáže vysušiť klasickú izbu (napr. 4m x 4m) za 2-3 hodiny. Videli v susedstve jeden maličký taký stroj, ktorý niekto niekomu priniesol z Nemecka, stálo to tam 50 Euro, tomu malému stroju treba zhruba pol dňa aby vysušil izbu – a je to vraj výborná vec a všetci po tom bažia, veľmi dobre by im to prišlo. U nás to človek ani nezoženie, u Vás v Európe snáď áno. Ak by dostali takýto stroj, nechali by ho vo vlastníctve zboru a podľa rozvrhu by si ho požičiavali, kým nedajú do poriadku všetky domy. Taká vec by im bola potrebná nie len v týchto dňoch, ale často, keďže tu mávajú (a zvlášť teraz budú dlho mať)

1.6.2014 sme navštívili zo Šídu našu fíliu v Bijeljine po prvý krát po záplavách: 1. Cestovanie je nebezpečné – úsek cesty za hraničným prechodom Bosanská Rača zhruba jeden km vedie asfaltovou cestou, ktorá bola na vyvýšenine medzi poľom, na ktorom ľudia pestovali rôzne poľnohospodárske kultúry na jednej strane a lesíkom smerom ku brehom Sávy z druhej strany. Teraz je to cesta, ktorá vedie ponad jedno veľké more, asfaltka, na ktorej sú postavené smerovky, ktoré cestujúcich ako pri lyžovačke usmerňujú raz na jednu, po niekoľkých metroch na druhú stranu cesta a potom znovu späť, pretože je tak podmytá, že niektoré jej časti stoja na vode namiesto na zemi. 2. Z tejto cesty vidno niektoré najbližšie domy prvej dediny Bijeljinského okresu Velino Selo, ktoré sú stále vo vode: niektoré po strechu, iné po polovicu okien... potom cesta smerom do Bijeljiny vedie cez dedinu Balatun, kde je cesta suchá, vo dvoroch okolo je blato, dvory sú plné ľudí v čižmách, domy pootvárané dokorán a pri ceste pri domoch ako na smetiskách povyhadzované mokré postele, kasne, oblečenie, stroje, dvere, okná, knihy...v niektorých častiach dediny stále vidno jazierka, namiesto májovej júnovej zelene nad bahnom plným rôzneho odpadu a špiny prinesenej nevedno odkiaľ, čnejú kýptiky nahnitých toxických rastlín, vlhkosť v domoch po povalu viditeľná z cesty – a na celom tomto úseku cesty NEZNESITEĽNÝ ZÁPACH, lebo tu voda stojí a rozkladá v sebe všetko už dva týždne... Ďalej sa cestuje cez dediny Trňaci a Dvorovi, kde sú viditeľné stopy po povodniach, ale už niekoľko dní je to suché, tak aspoň ten pach tam už tak veľmi necítiť a prichádzame do Bijeljiny. Zvykneme cestovať obchôdzkou okolo mesta, lebo je náš kostol z druhej strany mesta a vidíme na poliach, na ktorých Bijeljinčania, ktorí sú ako aj celá Sembéria pestovateľmi zeleniny, zvyknú mať zasiate veľké plochy pod zemiakmi,

10

Do áut nabalíme to, čo budeme mať k dispozícii podľa kapacity auta.

problém so spodnými vodami, ktoré cez pivnice škodia domom. 6. Tento list zasielam na adresu Anny Šándorovej, koordinátorky pre pomoc Bijeljine v našom partnerskom CZ na Slovensku – Horné Zelenice, ktorá ma oslovila o túto vec; p.f. Simone Prosič do Slovinska, ktorá ma oslovila o túto vec a biskupskému úradu našej cirkvi v NS pre informáciu o tomto všetkom.

Ak ste ochotní pomôcť materiálne, tu je zoznam potrebných vecí: Uteráky, osušky, kuchynský riad – drevený, plastový (varešky, misky; prosím, nie hrnce), tyčový mixér (3 ks), detský riad (misky, tanieriky – 5ks pre deti vo veku do 3 r.), vankúše, prikrývky, detské vankúšiky + paplóny a matrace (5 ks pre deti vo veku do 3 r.). Hygienické potreby - SAVO na dezinfekciu bazénov (pri povodniach sa používa na dezinfekciu studní), vedrá, handry, antibakteriálne mydlá; maliarske potreby, štetce, oblečenie podľa zrelého uváženia. Môžete priniesť aj hračky, knihy, obrusy, posteľné prádlo, školské potreby...

Všetkým ďakujem Olina Kolárová, farárka Cirkevného zboru Šíd s fíliami Višnjićevo a Bijeljina a administrátorka cz Binguľa Možnosti pomoci pre Bijelinu vidíme vo finančnej zbierke a aj v materiálnej pomoci.

Anka Šándorová nám urobila zoznam a štatistiku o akých ľudí ide:

Finančnú pomoc je možné poslať na účet Cirkevného zboru Horné Zelenice s poznámkou pre Bijelinu - uveďte tiež meno darcu.

Pomoc treba 30 domácnostiam, v ktorých žije dokopy 96 ľudí, z toho je 80 dospelých (36 mužov, 44 žien), 9 chlapcov (od 3 do 9 r.), a 7 dievčat (4 sú vo veku 1 – 6r., 3 vo veku 11-16r.). Potraviny nemôžeme prevážať, pretože nás nepustia cez hranice. Veci, ktoré budeme kupovať za peniaze zo zbierky vyúčtujeme, vyúčtovanie bude dostupné na fare a na internetovej stránke http://zelenice.evav.cz. Veci môžete priniesť na faru alebo nám môžete zatelefonovať a my sa budeme snažiť zabezpečiť odvoz.

1. Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Horné Zelenice 2. Číslo účtu: 45535500/0900 3. IBAN: SK9109000000000045535500 4. SWIFT: GIBASKBX Nakoľko je problém s prevozom humanitárnej pomoci na Maďarsko hraniciach a hraniciach Srbska a Hercegovinou, rozhodli sme sa pre riešenie:

akejkoľvek – Srbských s Bosnou nasledovné

Kontakty Lenka Sedláčková: [email protected]

Materiálnu pomoc zabezpečíme osobnými autami po etapách. Odporúčame, ak chcete niečo kúpiť radšej pošlite peniaze, aby sme to nemuseli prevážať. Ak to máte v domácnostiach a chcete to darovať, tak to prosíme pošlite alebo prineste.

0918

828

190,

Anna Šándorová: 033/734 2952, mobil: 0915 456 868, [email protected] Záleží nám na tom, aby pomoc bola adresná a mala svoj zmysel - pomoc konkrétnym ľuďom v danej situácii. Stále sme v štádiu zisťovania a vybavovania potrebných dokumentov. Budeme radi ak okrem finančnej, či materiálnej pomoci, pomôžete aj modlitbami nielen za ľudí postihnutých povodňami, ale tiež za štedrosť darcov a slobodu od byrokracie. Potrebujeme milosť pri doručovaní pomoci, aby dary nekončili na hraniciach ale u adresátov. Ďakujeme!

1. fáza zbierky je do 15.6.2014 Po 15.6. by sme sa vybrali s vecami do Srbska. Budeme sa snažiť zakúpiť aspoň dva priemyselné vysušovače, ktoré sa stanú majetkom cirkevného zboru, aby si ich v prípade núdze mohli požičiavať. Cena jedného sa pohybuje okolo 570 eur.

11

nabrali.“ Druhá odpovedá: “Máš pravdu Vilma, aj ja to mám ťažké.“ Keď prišli domov, zhodili koberá a vysypali

Šibalstvá dedka Richarda

obsah na zem. Veľmi boli prekvapené, keď zbadali množstvo kameňov v ďatelinke. Hneď

Dedko Richard bol známa osoba v Horných

vedeli, prečo mali náklad taký ťažký. Spomenuli si, že keď kosili ďatelinku, videli dedka Richarda ísť okolo na

Zeleniciach i celom okolí. Bol náturista od prírody, vedel vyrábať všetko možné:

ryby, a tak si boli isté, že ten ich takto dobehol. Tento prípad sa skutočne stal

 z dreva: loďky, korytá, nábytok, sudy, stoly, stoličky, rebríky, všetky možné

a možno ženy, ktorým sa to

rúčky (do motýk, lopát, sekier),  zo železa a plechu: bránky, kŕmidlá pre husi a kačky,  pliesť všetky druhy košíkov,  opravovať domáce spotrebiče. Najväčším jeho koníčkom však

stalo, sa v ňom poznajú, ak ešte žijú. 2. Drápačky Voľakedy v Zeleniciach v každom dome chovali husi, ktoré cez deň hnávali deti

bolo

rybárčenie. Bol známy ako vychýrený rybár. Jeho veľkou záľubou až do staroby boli rôzne

k Váhu. V lete cez prázdniny s nimi deti trávili celé dni pri Váhu, tam sa kúpali a šantili. Po žatvách chodili deti napásať husi na strniská,

šibalstvá, o ktorých sa hovorilo zvyčajne pri zabíjačkách, hodoch či driapaní peria.

kde húsky spásli všetko, čo zostalo po žatve. Husi museli byť pravidelne šklbané a ošklbané

Niektoré z nich uvediem.

perie sa po vysušení páralo: v Zeleniciach to volali „drápačky peria“. To chodili ženy jedna druhej navzájom pomáhať pri týchto

1. Kamene Dedko Richard pravidelne chodil chytať ryby na Váh či na bagroviská. Jeden krát na rybách zbadal dve zelenické ženičky s „koberami“,

drápačkách. Po vypáraní sa perie plnilo do „duchien“ a vankúšov. Každá dievka pri vydaji musela mať vo výbave aj „duchny z peria“, aby

ako sa vybrali do chotára pri Váhu nakosiť ďatelinky pre domáce zvieratá. Hneď ho

sa mala čím zakryť v posteli,

napadla šibalská myšlienka, že im musí niečo vyparatiť. Nazbieral veľké kamene pri Váhu, ticho sa prikradol ku koberám, ktoré mali

pretože vtedy sa v noci nekúrilo. Pri týchto

ženičky odložené pri kosení a kamene obom vložil medzi nakosenú ďatelinku. Oni si ho nevšimli ako spolu klebetili.

drápačkách robili chlapci

Keď mali nakosené plné koberá, tak si ich naložili na chrbát a pustili sa pešo domov. Po

rôzne šibalstvá, napríklad vpustili vrabce do miestnosti, kde sa páralo a tieto

krátkej dobe im ich noše akosi oťažievali a začali sa jedna druhej sťažovať, že si toho veľa nakosili. Jedna hovorí druhej: „Anulka,

tam poletovali a rozfúkali perie po celej izbe. Inokedy zase namazali kľučky pokazeným

mám to nejaké ťažké, veľa sme si toho

lekvárom. 12

Jeden veselší prípad sa stal v dome pri dolnej fare, ktorý má aj dnes malé okienka. Keďže sa drápačky robili v zime, tak okná v prednej

3. Kadibudka Voľakedy neboli v domoch splachovacie záchody, ale na to slúžili takzvané

izbe bývali niekedy primrznuté. Pri jednej takejto drápačke chlapci zabúchali na okno prednej izby, jeden z nich si stiahol gate

„kadibudky“. Boli to suché záchody z dreva, umiestnené zvyčajne pri hnojisku na konci domu, pretože obsah týchto kadibudiek príliš

a holý zadok otrčil do okna. Okno bolo primznuté a na buchot ženy pribehli k oknu

nevoňal. Raz si jeden nemenovaný šibal zmyslel, že

a začali sa prizerať zvnútra do okna. Jedna z nich, mysliac si, že nejaký chalan tam pozerá hovorí: „aké má pekné červené líčka,“

urobí lapajstvo a zmiešal kvasnice – po zelenicky „cajch“ s teplou vodou a toto vylial do obsahu kadibudky. Následne to premiešal

druhá dodáva: „a aký má veľký nos.“ Chlapci medzitým zmizli a ženy sa nemohli

palicou a....... utekal, aby ho nikto nevidel. Za pár hodín sa stal zázrak: celý obsah

presvedčiť, komu patrila tvár s „peknými červenými líčkami a dlhým nosom.“

kadibudky „nakysol“ ako koláč a búdka kdesi „odpochodovala“. Neodporúčam nikomu skúšať, lebo to nemusí dobre skončiť.

Spolu s deťmi z nášho cirkevného zboru sme sa 11. – 13. apríla zúčastnili Víkendového pobytu pre konfirmandov v stredisku detskej misie - Častá. Táto víkendovka je určená pre mládež vo veku od 12 rokov. Z Horných Zeleníc sme boli deviati. Na víkendovke je možné zažiť množstvo krásnych zážitkov, podávať športové výkony, budovať priateľstvá a poznávať Božiu lásku, pre ktorú sa niektorí mladí ľudia rozhodli mu zveriť svoje životy. Je to miesto, kde sa nielen intenzívne žije ale aj premýšľa.

Po náročnej príprave a štúdiu Biblie a biblických histórií sme sa 25.4. zúčastnili seniorálneho kola Biblickej olympiády v Dunajskej Lužnej. Deti Vanesa Šušuková, Martina Maňásková, Daniel Varga a Matej Sedláček súťažili vo vedomostiach zo Starej a Novej zmluvy.

Pripravovali sme sa a zúčastnili aj Seniorálneho kola speváckej súťaže „Duchovná pieseň“. Z nášho cirkevného zboru sa pripravovalo päť detí. Prvé miesto v prvej kategórii obsadil Daniel Sedláček.

13

spoznať, že Evanjelická cirkev je atraktívna aj pre mladých ľudí. Evanjelium, radostná zvesť je tu pre KAŽDÉHO. Aj deti a mládež potrebujú mať vzťah so Vzkrieseným Kristom. Pomôžme im vybudovať.

Detská besiedka aj počas letných prázdnin Koná sa v zborovej miestnosti v Horných Zeleniciach každú nedeľu o 10:00 hod.

Seniorálne stretnutie zborov V sobotu 7. júna 2014 v Senci v kostole a na farskom dvore. Začiatok je plánovaný na 9:30 hod. Cieľ: nadväzovanie priateľstiev a rozvíjanie bratstva a sesterstva. Bude to stretnutie určené pre všetky vekove kategórie: pre deti pripravujeme program, možno divadielko, poučná lekcia z Božieho Slova, tvorivé dielne, hry... pre dorast - športové hry, poobede stretnutie pokonfirmačnej mládeže, dorastu v rámci projektu INSIDE pre strednú generáciu a starších - plánujeme vedomostnú súťaž pod názvom "súťaží celý stôl".

Deti od troch do dvanásť rokov môžu spoznávať slovo Božie hravou formu. Na besiedke spievame a modlíme sa, hráme sa a tvoríme. Nechýbajú prekvapenia ani občerstvenie. Tešíme sa na všetky veselé a neposedné detičky a pozývame ich, aby prišli používať svoje ruky, nohy a hlavičky. Vážení rodičia, príďte so svojimi detičkami a presvedčte sa sami. Naši učitelia besiedky sú správni ľudia na správnych miestach. Pán Boh ich žehná. Sú múdri, šikovní, tvoriví, trpezliví a láskaví. Každé dieťatko je pre nich pokladom od Pána Boha.

K tomu všetkému bude hrať mládežnícka kapela mládežnícke aj spevníkové piesne.

Seniorálne stretnutie spevokolov v Šamoríne sa uskutoční 15.6.2014 popoludní o 15:30. Náš spevokol „Ratolesť“ sa tam predstaví s dvomi piesňami: „Len príď ku krížu“ a „Sanctus“. Pridajte sa k nám a poďte s nami na stretnutie spevokolov.

Netradičné služby Božie Pre deti a dospelých z príležitosti blížiaceho sa konca školského roka pripravujeme v nedeľu 15.6. 2014 prekrásny netradičný program počas služieb Božích o 9:00 hod. v Siladiciach a o 10:00 hod. v Horných Zeleniciach. Program pripravujú manželia Kováčikoví z detskej misie.

Výstup na Branč Aj tento rok sa 5. júla plánujeme zúčastniť dištriktuálnych dní na Branči. Prosíme, aby ste svoj záujem o spoločnú dopravu na toto podujatie zahlásili do polovice júna na fare.

Hurá prázdniny Rozlúčka so školským rokom, taká ako má byť, sa bude konať na detskej besiedke 29.6.2014 so začiatkom o 10:00 hod. v Horných Zeleniciach. Bude to so všetkým, čo majú deti radi. Všetky deti, aj tie, ktoré doteraz nechodili na besiedku alebo prestali chodiť, srdečne pozývajú teta Katka a ujo Maroš. Tešíme sa na vás.

z Horných Zeleníc: Vladimír Repka, Pavlína Hrivnáková, Ján Repka č.d. 175, Elena Ondrejíčková, Michal Ondrejička, z Leopoldova: rod. Osuská, zo Siladíc: Etela Rybová, Vladimír Kulík, Želmíra Mesárošová, Miroslav Synak, Emília Šimonáková, Vladimír Bojnák

Zapojte sa do aktivít nášho cirkevného zboru a seniorátu. Umožnite svojim deťom a vnúčatám

Štedrého darcu miluje Boh! Ďakujeme! 14

Futbal, florbal, volejbal, vybíjaná, streetball a veľa iných aktivít a programu ťa čaká aj tento rok na športovom dni INSIDE Games v Trnave. Poskladaj svoj tím, prihlás sa a príď si zasúťažiť, ale hlavne sa zabaviť a užiť si špeciálny deň, aký len tak hocikedy nezažiješ. Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrým premáhaj zlé. Tento kúsok z Biblie prináša revolúciu do našich bežných dní. Všetko môže byť iné, keď dáme priestor tomu Dobrému a skúsime útočiť s Ním. Za pokus to stojí. Inside klub vo Veľkom Grobe 8.6. o 15:00 hod. Čo je to INSIDE Klub? INSIDE Klub je miesto, kde chceme žiť pestrý, zábavný, plný život s tou správnou náplňou nášho vnútra. INSIDE Klub je stretnutie mladých ľudí vo veku od 12 rokov, plné zábavy, nových priateľstiev, hier, hudby a spoločných rozhovorov. Ako to vyzerá? Každý klub má svoju tému. Hneď od prvej chvíle budeš súčasťou tejto témy – cez úvodné hry a aktivity, ktorými sa chceme zabaviť, spoznať a trošku uvoľniť atmosféru. Potom ťa čaká časť videí, klipov, scénok, príbehov a iných vecí, prostredníctvom ktorých chceme zaujímavým spôsobom, hovoriť o neobyčajných veciach. Spievame tiež niekoľko piesní – chceme vyjadriť našu vďaku, obdiv a úctu Bohu, o ktorom to celé je. Nechceme však spievať ťahavým „kostolným“ štýlom, chceme spievať s radosťou, nadšením a životom. Potom priblížime tému ešte viac rozprávaním o Božích pohľadoch – cez vlastnú skúsenosť, biblické príbehy, životy iných. Nechceme, aby to bolo suché a nudné rozprávanie. Chceme sa baviť o aktuálnych veciach, ktoré sa týkajú aj teba a môžu byť pre teba povzbudením, výzvou, možno sklamaním alebo práve nakopnutím pre zmenu. Na záver ťa čaká ešte dobrodružstvo, vďaka ktorému si môžeš tému klubu zažiť na vlastnej koži. Potom si dáme nejaké dobroty (občerstvenie), popri ktorých sa veľmi radi rozprávame a spoznávame.

- na webe: sem.sk/inside Prihlasovanie sa uzatvára 10.júla 2014. Aj v tomto roku chystáme letný 7-dňový pobytový INSIDE Tábor pre dorast vo veku 12-17 rokov. Na tento tábor s radosťou pozývame aj teba.

Termín: 10.-17. august 2014 Miesto: Planinka, Dechtice Strava: 5x denne Ubytovanie: viacposteľové izby v spoločnej budove Cena: 85 Eur Kontakt: [email protected]

Chystáme spoločné večerné programy, veľké súťažné hry, celotáborový rôznošportový turnaj (CTRŠT), táborové video, večerný bufet, táborovú hymnu, workshopy, diskusie a iné prekvapenia. 15

Rozpis

služieb Božích

H. Zelenice

Siladice

08.06.2014

1. slávnosť Svätodušná

10:00 hod

9:00 hod

09.06.2014

2. slávnosť Svätodušná

18:00 hod

17:00 hod

15.06.2014

Svätá Trojica

10:00 hod

9:00 hod

22.06.2014

1. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

29.06.2014

2. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

06.07.2014

3. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

13.07.2014

4. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

20.07.2014

5. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

27.07.2014

6. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

03.08.2014

7. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

10.08.2014

8. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

17.08.2014

9. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

24.08.2014

10. po sv. Trojici

10:30 hod + VP

9:00 hod + VP

31.08.2014

11. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

07.09.2014

12. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

14.09.2014

13. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

21.09.2014

14. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

28.09.2014

15. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

05.10.2014

16. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

12.10.2014

17. po sv. Trojici

10:00 hod

9:00 hod

19.10.2014

Pamiatka posvätenia chrámu

10:00 hod

Zelenického spravodajcu vydáva Evanjelický a.v. farský úrad Horné Zelenice, pre misijné potreby cirkevného zboru Horné Zelenice č.44, 920 52 p. Siladice, mobil zb. farárky 0903/105 775, 0918/828 190 Webstránka: zelenice.evav.cz, e-mail: [email protected], č.účtu: 0045535500/0900, pripravili: Viera Vargová, Lenka Sedláčková, Zuzana Kučerová, Anna Šándorová

16

DETSKÁ MISIA PRIPRAVUJE Letné tábory pre deti 2014 Prečo spomíname autoškolu? Niečo z týchto vecí totiž pripravujeme pre teba v letnom tábore. Dopravné značky nám budú pripomínať, že aj v najmúdrejšej knihe – Biblii sa nachádzajú dôležité značky pre život a my ich v lete spolu objavíme. Na tábor ťa srdečne pozývame, pretože letný tábor, to sú výnimočné a nevšedné dni v roku. V tábore ťa čaká príjemné prostredie, milí vedúci, hry, súťaže či ručné práce. Možno tu spoznáš nových priateľov. Tábor pre deti vo veku 7 - 11 rokov Miesto: Stredisko Detskej misie PRAMEŇ Ubytovanie: vo viacposteľových chatkách Strava: 6 x denne

Tábor pre deti vo veku 9 - 13 rokov Miesto: Stredisko Detskej misie PRAMEŇ Ubytovanie: vo viacposteľových chatkách Strava: 6 x denne

Tábor pre deti vo veku 7 - 11 rokov Miesto: Stredisko Detskej misie PRAMEŇ Ubytovanie: vo viacposteľových chatkách Strava: 6 x denne

Tábor pre deti vo veku 7 - 11 rokov Miesto: škola v prírode Tatranská Lomnica Ubytovanie: chata s viacposteľovými izbami Strava: 5 x denne

Denný tábor pre deti vo veku 7 - 11 rokov Čas tábora: 8:00 – 15:30 Rodičia môžu priviesť svoje deti každý deň od 7:30 do 8:00 a vyzdvihnúť v čase od 15:30 do 16:00. Miesto: Školský internát J. Švermu 14, Zvolen Stravovanie: V priebehu tábora bude zabezpečený obed v jedálni internátu a pitný režim počas dňa. Program: Pripravujeme pestrý program na každý deň, plus v jeden deň výlet do blízkeho okolia.

17

Letné tábory pre dorast 2014 - Na hrane Dorastový tábor Na hrane. Každý deň množstvo aktivít, workshopy, veľké hry, floorball, lanové aktivity, Biblia, skupinky, fajn ľudia, piesne, celotáborová súťaž. Niečo z toho je na facebook.com skupina Mladší dorast Častá. Tešíme sa na teba.

Tábor pre starší dorast vo veku 16 - 18 rokov Miesto: Stredisko Detskej misie PRAMEŇ Ubytovanie: vo viacposteľových chatkách Strava: 6 x denne

Tábor pre mladší dorast vo veku 12 - 15 rokov Miesto: chata Rázdiel (2 km od Svätého Antona) Ubytovanie: chata s 3 - 5 posteľovými izbami Strava: 5 x denne Doprava: nezabezpečujeme, je individuálna

Tábor pre mladší dorast vo veku 12 - 15 rokov Miesto: Stredisko Detskej misie PRAMEŇ Ubytovanie: vo viacposteľových chatkách Strava: 6 x denne Doprava: nezabezpečujeme, je individuálna

Tábor pre dorast vo veku 12 - 18 rokov Miesto: škola v prírode Tatranská Lomnica Ubytovanie: chata s viacposteľovými izbami Strava: 5 x denne Doprava: vlakom Košice - Tatranská Lomnica

Zľava: po prihlásení jedného alebo viacerých súrodencov do ktoréhokoľvek tábora Detskej misie (detského, dorastového) získate zľavu 5,- €

18